Navštívila ma matka s 12 ročným dievčatkom s výraznými tvárovými tikmi.
Boli to tiky očí a pier. Obe boli veľmi znepokojené, nakoľko sa dievčatko stávalo terčom posmechu v škole, kde bola nová, lebo pred rokom sa sem presťahovali. Okolo očí sa jej vytvárali veľké ekzémové kruhy, ktoré vyzerali ako okuliare.
Pri tiku jej sťahovalo celú polovicu tváre. V novej škole si nevedela nájsť kamarátky, stále bola vyčleňovaná z kolektívu, posmievali sa jej za známky, nevedela dobehnúť učivo na úroveň spolužiakov, aj keď sa veľmi snažila. Stal sa z nej samotár, bola uzavretá a stále spomínala na spolužiakov zo starej školy. Tam bola obľúbená, dokonca vodca kolektívu. Veľmi rada tancovala, ale nechcela navštevovať žiadny krúžok, bála sa kolektívu.
Napriek tomu, že mala 12 rokov bolo pozoruhodné, že sa nechce od mamy pohnúť ani na krok. Nechcela ísť ani do letného detského tábora, predstavovalo to pre ňu katastrofu. Nechcela opustiť mamu, lebo mala strach, že sa niečo stane, kým nebude doma. Má dvoch mladších súrodencov, o ktorých sa až moc príkladne stará – ako druhá mama. Starostlivosť o menšie deti je u nej veľmi výrazná. Pomáha v dennom letnom tábore s malými deťmi. Rodina a harmónia sú pre ňu všetko. Stále je vo veľmi veľkom napätí, že sa niečo stane. Očakáva útok a je z toho veľmi nepokojná. Je veľmi citlivá a dostáva sa do stavu zúrivosti, keď vidí nespravodlivosť. V takej chvíli vie byť veľmi agresívna. Neuznáva autority, je to rebel. Je jej jedno kto to je, ak cíti nespravodlivosť pustí sa do boja, aj keď vie, že to môže mať pre ňu následky. Napríklad sa pustí do učiteľky, keď cíti neprávosť. Má aj opačné reakcie, v stave keď sa cíti vyčerpaná stiahne sa do seba a vôbecnekomunikuje. Miluje zvieratá, hlavne psov, túži mať vlčiaka. Má kocúra, ktorý je pre ňu spriaznená duša. Veľmi rada jazdí na koňoch. Bicykel je pre ňu sloboda. Rada pláva a delfíny ju fascinujú od malička. Cíti sa sama, opustená, nemilovaná. Rodičia a starí rodičia ju nadovšetko milujú, ale tento pocit zrejme vychádza od rodičov jej otca. Otcova matka ju berie ako zlo, pre ktoré sa jej otec rozhodol oženiť. Dokonca tvrdila, že určite nie je ich, že jej matka ju má s iným mužom a jej syna do toho navliekla, čo je absolútny blud. Naposledy jej povedala: mám ťa rada, aj keď nie si naša… Veľmi tým trpí. Má veľmi citlivú kožu, všetko ju škriabe. V noci rozpráva zo sna. Ráno vstáva veľmi skoro už o 5.00h. Pri teplote má halucinácie. Máva časté bolesti hlavy – migrény. Nemá rada davy ľudí, nechce preto ísť ani na Vianočné trhy. Veľmi rýchlo sa jej mastia vlasy. Má veľmi mastnú pleť.
Často cíti únavu oči a trie si ich. Oči sú červené. Máva zápchu a plynatosť. Už dva krát utiekla z domu pri konflikte. Vtedy zoberie bicykel a odíde do prírody.
Napriek tomu, že dievčatko bolo veľmi citlivé rozhodla som sa mu podať liek zo zvieracej ríše,konkrétne z cicavcov pre jej nezvyčajné lipnutie na mame a potrebu ochraňovať vlastnú matku. Akoby mali vymenené úlohy. Videla som tiež agresivitu, ktorá sa pri rastlinných liekoch nevidí. Mala pocit, že je menej dobrá ako ostatní. Cítila sa odmietnutá, vylúčená z kolektívu, mala pocit hanby. Veľmi túžila byť súčasťou skupiny.
Po šiestich týždňoch od prvého podania homeopatika úplne ustúpil ekzém okolo očí a tiky sa zlepšili o 50%.Konečne si našla v škole kamarátky. Bola veľmi šťastná. V učení sa jej začalo dariť, už sa jej neposmievali. Začala chodiť von s priateľmi sa bicyklovať. Vytvorili si „svorku“, v ktorej bolaveľmi spokojná.
Po šiestich mesiacoch sme dávku zopakovali, lebo sa pohádala s kamarátmi a vylúčili ju zo skupiny.Do mesiaca od podania poslednej dávky mala novú skupinu kamarátov, v škole už patrí medzi najlepších žiakov, verejne ju pochválila triedna učiteľka a tiky úplne zmizli. Momentálne je veľmi spokojná, už má len jedinú nesplnenú túžbu a to je VLČIAK J.
Autor: Ing. Monika Horniaková, SAKHom.
